
Pre koho je SM systém vhodný?
18. septembra 2026Bolesť krížov – najčastejšie príčiny

Doba čítania: približne 8 minút
Bolesť krížov patrí medzi najčastejšie pohybové ťažkosti. Niekedy vznikne náhle, inokedy sa postupne vracia celé mesiace či roky. Častou chybou je automaticky predpokladať, že ak bolesť cítime v krížoch, problém musí byť iba v driekovej chrbtici. Ľudské telo je však podstatne zložitejšie a na vznik a pretrvávanie bolesti môže vplývať viacero faktorov.
Bolesť krížov je veľmi častá
S bolesťou krížov sa počas života stretne veľká časť populácie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ide o celosvetovo najvýznamnejšiu príčinu zdravotného znevýhodnenia. V roku 2020 žilo s bolesťou krížov približne 619 miliónov ľudí.
Pri práci s klientmi sa stretávam s veľmi rozdielnymi situáciami.
Niekto prichádza na odporúčanie lekára. Niekto má problémy už niekoľko rokov a začne ich riešiť až vtedy, keď ho výraznejšie obmedzujú. Iný človek začne hľadať riešenie hneď pri prvých ťažkostiach.
Aj preto neexistuje jeden postup vhodný pre každého.
Bolí ma v krížoch. Znamená to, že problém je v driekovej chrbtici?
Nie nevyhnutne.
Toto považujem za jeden z dôležitých omylov spojených s bolesťou krížov.
Je prirodzené uvažovať spôsobom:
„Bolí ma drieková chrbtica, takže niečo musí byť poškodené práve tam.“
Niekedy samozrejme môže byť identifikovateľná konkrétna príčina. Bolesť môže súvisieť napríklad s určitými ochoreniami, úrazom alebo postihnutím nervových štruktúr.
Veľká časť bolestí krížov však takúto jednoznačne identifikovateľnú príčinu nemá. WHO uvádza, že približne 90 % bolestí krížov je nešpecifických. To znamená, že bolesť nemožno spoľahlivo vysvetliť jedným konkrétnym ochorením alebo štrukturálnym problémom.
Pre človeka s bolesťou je to podľa mňa veľmi dôležitá informácia.
Bolesť je skutočná, ale jej prítomnosť ešte automaticky neznamená, že máme v mieste bolesti poškodenú konkrétnu štruktúru.
Na kríže sa snažím pozerať ako na súčasť celého tela
Drieková chrbtica nefunguje izolovane.
Je mechanicky a funkčne prepojená s panvou, bedrovými kĺbmi, hrudníkom a množstvom svalov, ktoré sa podieľajú na pohybe a stabilizácii trupu.
Jedným z nich je napríklad iliopsoas – bedrovodriekový sval. Spája oblasť driekovej chrbtice, panvy a stehennej kosti a podieľa sa okrem iného na pohybe v bedrovom kĺbe.
Preto pri práci s človekom, ktorého bolia kríže, nechcem automaticky sústrediť všetku pozornosť iba na miesto bolesti.
Zaujíma ma, ako sa človek celkovo pohybuje, ako pracuje panva a bedrové kĺby, ako zapája trup, ako dýcha, koľko počas dňa sedí a koľko má prirodzeného pohybu.
Neznamená to, že jedna z týchto vecí musí byť príčinou bolesti. Znamená to, že pohybový aparát je systém a jednotlivé jeho časti sa navzájom ovplyvňujú.
Ani nález na MRI nemusí vysvetľovať všetko
Ďalšou témou, ku ktorej sa budeme v Poradni podrobnejšie vracať, sú nálezy na zobrazovacích vyšetreniach.
Degeneratívne zmeny, vyklenutie platničky či iné zmeny na chrbtici môžeme nájsť aj u ľudí, ktorí žiadnu bolesť nemajú.
To neznamená, že nález nie je dôležitý.
Znamená to však, že nález a príznaky konkrétneho človeka nie sú vždy to isté.
Preto nepovažujem za správne pozerať sa na človeka iba cez výsledok MRI alebo jednu anatomickú štruktúru.
Čo všetko môže s bolesťou krížov súvisieť?
Namiesto hľadania jednej univerzálnej príčiny je podľa mňa užitočnejšie pozerať sa na širší obraz.
Úlohu môžu zohrávať napríklad celková úroveň pohybovej aktivity, fyzická záťaž v práci, pohybové návyky, spánok, regenerácia, psychické zaťaženie, predchádzajúce epizódy bolesti či celkový zdravotný stav.
WHO medzi rizikové faktory nešpecifickej bolesti krížov uvádza napríklad nízku úroveň fyzickej aktivity, fajčenie, obezitu a vysokú fyzickú záťaž pri práci.
Pri dlhodobých problémoch sa čoraz väčší význam prikladá širšiemu pohľadu na človeka – teda nielen tomu, čo sa deje v svaloch, kĺboch alebo chrbtici, ale aj psychologickým a sociálnym faktorom.
To je jeden z dôvodov, prečo môže rovnaký prístup jednému človeku pomôcť a u druhého nemusí fungovať.
Čo robím pri akútnej bolesti?
Ak je problém akútny a človeka bolesť výrazne obmedzuje, nesnažím sa za každú cenu okamžite začať s náročnejším cvičením.
V prvej fáze môžu byť užitočné úľavové polohy a dočasné prispôsobenie aktivít tak, aby človek zbytočne neprovokoval výrazné zhoršovanie ťažkostí.
Podľa charakteru problémov môže byť vhodné obrátiť sa na lekára.
Zároveň však nie je cieľom zostať bez pohybu dlhšie, než je potrebné. Pri bežnej bolesti krížov odborné odporúčania podporujú návrat k primeranej aktivite namiesto dlhodobej nečinnosti.
Keď je človek pripravený na pohyb
Keď je stav vhodný na cvičenie, začínam jednoducho.
Nemusíme hneď absolvovať komplikovaný tréning alebo veľké množstvo cvikov.
Najskôr môžeme pracovať s jednoduchými pohybmi a postupne sledovať, ako na ne človek reaguje.
Podľa potreby do práce zapájam aj dýchanie a relaxačné techniky. Najmä pri dlhodobejších problémoch totiž nechcem vnímať človeka iba ako súbor svalov, kĺbov a platničiek.
Cieľom je postupne obnovovať dôveru v pohyb a hľadať také formy aktivity, ktoré človek dokáže pravidelne vykonávať.
Pohyb nemusí znamenať iba cvičenie
Pri bolesti chrbta máme niekedy tendenciu hľadať jeden „najlepší cvik“.
Ja sa na pohyb pozerám širšie.
Môže to byť cielené cvičenie, ale rovnako aj chôdza, pravidelné prerušovanie dlhého sedenia alebo postupný návrat k aktivitám, ktoré človek prestal pre bolesť vykonávať.
WHO medzi súčasťami manažmentu nešpecifickej bolesti krížov uvádza pohybové intervencie, návrat k fyzickej aktivite a cvičeniu, ale tiež edukáciu a podporu samostatného zvládania problémov.
Pre mňa je preto dôležitejšie dostať človeka k pravidelnému a primeranému pohybu než presadzovať jeden konkrétny cvik alebo jednu metódu.
Kedy spozornieť?
Hoci je väčšina bolestí krížov nešpecifická, existujú situácie, pri ktorých nie je vhodné spoliehať sa iba na cvičenie.
Pozornosť si zaslúži napríklad výrazné alebo zhoršujúce sa tŕpnutie, svalová slabosť, problémy s ovládaním močenia alebo stolice, strata citlivosti v oblasti rozkroku, bolesť po vážnejšom úraze alebo ďalšie nezvyčajné či rýchlo sa zhoršujúce príznaky.
V takýchto situáciách je potrebné obrátiť sa na lekára.
Nesnažím sa nájsť jeden vinný sval alebo stavec
Po rokoch práce s ľuďmi s bolesťami chrbta považujem za dôležité najmä toto:
Nehľadať za každú cenu jednu štruktúru, ktorú označíme za vinníka.
Bolesť krížov môže byť jednoduchá aj veľmi komplexná. U jedného človeka problémy rýchlo ustúpia, iný sa s nimi stretáva opakovane celé roky.
Mojím cieľom preto nie je človeku povedať, že za jeho problém môže jeden sval, platnička alebo nesprávny pohyb.
Snažím sa skôr hľadať veci, ktoré môžeme ovplyvniť – pohyb, jeho kvalitu a množstvo, každodenné návyky, dýchanie, relaxáciu, regeneráciu a lepšie porozumenie vlastnému telu.
Práve kombinácia týchto vecí môže vytvárať lepšie podmienky na to, aby človek opäť fungoval s väčšou istotou a menším obmedzením.
Zdroje a odborná literatúra
World Health Organization. Low back pain – Fact sheet. WHO, 2023.
World Health Organization. WHO guideline for non-surgical management of chronic primary low back pain in adults in primary and community care settings. WHO, 2023.
National Institute for Health and Care Excellence (NICE). Low back pain and sciatica in over 16s: assessment and management (NG59).
Informácie uvedené v článku majú vzdelávací charakter a nenahrádzajú individuálnu zdravotnú starostlivosť. Pri závažných, nových alebo zhoršujúcich sa ťažkostiach sa obráťte na lekára.