
Ako psychika ovplyvňuje pohybový aparát: stres, stuhnuté svaly a bolesť.
30. októbra 2026Sarkopénia: prečo s vekom strácame svaly a ako tomu predchádzať

Svaly nám umožňujú chodiť, vstávať zo stoličky, zdvíhať predmety a vykonávať množstvo každodenných činností. Ich význam však ďaleko presahuje samotný pohyb. Podieľajú sa na udržiavaní rovnováhy, metabolizme glukózy a celkovej fyzickej výkonnosti.
Čas čítania: približne 10 minút“
S pribúdajúcim vekom sa môžu ich vlastnosti postupne meniť. Svaly strácajú časť svojej hmoty, klesá schopnosť vytvárať silu a niektoré pohyby, ktoré boli kedysi samozrejmé, začínajú byť náročnejšie.
Ak je tento pokles výrazný, môže ísť o sarkopéniu. Nejde pritom iba o prirodzené starnutie alebo estetickú zmenu postavy. Sarkopénia je stav, ktorý môže významne ovplyvniť pohyblivosť, samostatnosť a kvalitu života.
Čo je sarkopénia?
Sarkopénia je ochorenie kostrového svalstva charakterizované predovšetkým zníženou svalovou silou, ktoré je spojené s úbytkom množstva alebo kvality svalov.
Najčastejšie sa vyskytuje vo vyššom veku, ale za určitých okolností môže postihnúť aj mladších ľudí, napríklad pri dlhodobej neaktivite, závažnom ochorení alebo podvýžive.
Podľa európskeho odborného konsenzu EWGSOP2 sa pri posudzovaní sarkopénie rozlišujú tri dôležité ukazovatele:
- Svalová sila: schopnosť svalov vytvárať silu pri konkrétnej činnosti.
- Množstvo a kvalita svalov: množstvo svalového tkaniva a jeho funkčné vlastnosti.
- Fyzická výkonnosť: schopnosť vykonávať činnosti, napríklad chôdzu alebo opakované vstávanie.
V súčasnosti sa za hlavný ukazovateľ pravdepodobnej sarkopénie považuje nízka svalová sila. Zistenie zníženého množstva alebo kvality svalov diagnózu potvrdzuje. Ak je zároveň výrazne zhoršená fyzická výkonnosť, hovoríme o závažnej sarkopénii.
Prečo s pribúdajúcim vekom strácame svaly?
Starnutie svalového systému je výsledkom viacerých procesov, ktoré prebiehajú súčasne. Niektoré súvisia s biologickým starnutím, ďalšie s pohybovými návykmi, výživou a zdravotným stavom.
1. Zmeny svalových vlákien
Kostrové svaly pozostávajú z rôznych typov svalových vlákien. Zjednodušene rozlišujeme pomalé vlákna typu I a rýchle vlákna typu II.
Rýchle svalové vlákna sa významne podieľajú na vytváraní veľkej sily a rýchlych pohybov. Pri starnutí môže dochádzať k ich zmenšovaniu a úbytku, čo prispieva k poklesu svalovej sily a najmä svalového výkonu.
Praktickým dôsledkom môže byť napríklad pomalšie vstávanie, zhoršená schopnosť rýchlo vykročiť pri strate rovnováhy alebo náročnejšia chôdza po schodoch.
Viac o stavbe a fungovaní svalového tkaniva sa dozviete v článku Svaly ľudského tela – ako sú postavené a ako fungujú
2. Zmeny nervového systému
Svaly nepracujú samostatne. Ich činnosť riadi nervový systém prostredníctvom motorických jednotiek, ktoré pozostávajú z motorického neurónu a svalových vlákien, ktoré ovláda.
S pribúdajúcim vekom môže dochádzať k úbytku motorických neurónov a zmenám v aktivácii svalov. Zostávajúce nervové bunky dokážu niektoré svalové vlákna opätovne zapojiť, ale táto kompenzácia nemusí byť úplná.
Výsledkom môže byť pokles sily, rýchlosti jej vytvárania a presnosti niektorých pohybov.
3. Nedostatok pohybovej aktivity
Svalové tkanivo reaguje na záťaž. Ak svaly pravidelne nepoužívame, organizmus nemá dostatočný podnet na udržiavanie ich sily a hmoty.
Dlhodobé sedenie, nízka pohybová aktivita alebo opakované obdobia nehybnosti môžu úbytok svalov urýchľovať.
Výrazný pokles svalovej výkonnosti môže nastať aj po dlhšej hospitalizácii alebo počas rekonvalescencie spojenej s obmedzeným pohybom.
4. Výživa, chronické ochorenia a hormonálne zmeny
Na udržiavanie svalového tkaniva potrebujeme dostatok energie a stavebných látok, predovšetkým bielkovín.
U starších ľudí môže byť odpoveď svalov na prijaté bielkoviny a pohybovú záťaž oslabená. Tento jav sa označuje ako anabolická rezistencia.
Na rozvoji sarkopénie sa môžu podieľať aj chronické zápalové procesy, hormonálne zmeny, metabolické ochorenia a niektoré lieky.
Aké sú príznaky sarkopénie?
Sarkopénia sa zvyčajne rozvíja postupne. Jej prvé prejavy preto nemusia byť nápadné.
Človek si môže všimnúť napríklad:
- ťažšie vstávanie z nízkej stoličky alebo kresla,
- zníženú silu pri prenášaní nákupov,
- pomalšiu chôdzu,
- väčšiu námahu pri chôdzi po schodoch,
- problémy s rovnováhou a častejšie pády,
- zníženú schopnosť zvládať dlhšiu fyzickú aktivitu.
Dôležité je, že sarkopénia nemusí byť na prvý pohľad viditeľná. Aj človek s normálnou alebo vyššou telesnou hmotnosťou môže mať nedostatočné množstvo svalového tkaniva a nízku svalovú silu.
Ak je znížená svalová hmota spojená s nadmerným množstvom tukového tkaniva, používa sa označenie sarkopenická obezita.
Uvedené príznaky však nie sú špecifické iba pre sarkopéniu. Podobne sa môžu prejavovať neurologické, kĺbové, metabolické alebo iné ochorenia.
Ako sa sarkopénia diagnostikuje?
Diagnostika sa nezakladá iba na pohľade na postavu alebo meraní telesnej hmotnosti.
Odborné vyšetrenie zahŕňa posúdenie svalovej sily, množstva svalového tkaniva a podľa potreby aj fyzickej výkonnosti.
Meranie sily stisku ruky
Jednou z používaných metód je meranie sily stisku ruky pomocou dynamometra.
Podľa európskych kritérií EWGSOP2 sa za orientačné hranice nízkej svalovej sily považujú:
- menej ako 27 kg u mužov,
- menej ako 16 kg u žien.
Výsledok treba interpretovať v kontexte zdravotného stavu, veku, telesných proporcií a použitej metodiky.
Test päťnásobného vstávania zo stoličky
Ďalším spôsobom hodnotenia je test, pri ktorom človek päťkrát za sebou vstane zo stoličky a opäť si sadne.
Pri štandardizovanom teste sa meria celkový čas potrebný na vykonanie piatich opakovaní bez pomoci horných končatín.
Podľa EWGSOP2 môže čas presahujúci 15 sekúnd upozorňovať na nízku svalovú silu.
Samotný výsledok však nestačí na stanovenie diagnózy. Výkon môže ovplyvniť aj bolesť, obmedzená pohyblivosť kĺbov či porucha rovnováhy. Osoby s rizikom pádu by test nemali vykonávať bez dohľadu.
Meranie svalovej hmoty
Na posúdenie množstva svalového tkaniva sa využívajú metódy ako DXA alebo bioelektrická impedančná analýza (BIA).
DXA poskytuje informácie o zložení tela vrátane beztukovej hmoty končatín. BIA odhaduje zloženie tela pomocou elektrických vlastností tkanív, pričom výsledok môže ovplyvňovať napríklad hydratácia.
Pri hodnotení závažnosti sa využíva aj rýchlosť chôdze a ďalšie funkčné testy.
Sarkopénia, svalová atrofia a dynapénia: aký je rozdiel?
Tieto pojmy spolu súvisia, ale neznamenajú to isté.
| Pojem | Význam |
|---|---|
| Sarkopénia | Ochorenie svalstva spojené s nízkou silou a zníženým množstvom alebo kvalitou svalov. |
| Svalová atrofia | Zmenšenie objemu alebo hmoty svalu, napríklad po znehybnení alebo pri ochorení. |
| Dynapénia | Pokles svalovej sily, najmä v súvislosti so starnutím, ktorý nemusí zodpovedať úbytku svalovej hmoty. |
Rozdiel medzi týmito pojmami je dôležitý. Väčší sval nemusí automaticky znamenať lepšiu funkciu a samotné zväčšenie svalového objemu nie je jediným cieľom tréningu.
Viac o jednotlivých vlastnostiach svalov vysvetľujem v článku Svalový tonus: aké napätie je zdravé a ako rozlíšiť slabosť od stuhnutosti.

Dá sa sarkopénii predchádzať?
Riziko sarkopénie možno významne ovplyvňovať. Aj keď biologické starnutie nedokážeme zastaviť, pravidelné cvičenie a primeraná výživa pomáhajú udržiavať svalovú silu, hmotu a funkčnú výkonnosť.
1. Silový tréning
Progresívny silový tréning patrí medzi najdôležitejšie opatrenia na podporu svalovej funkcie vo vyššom veku.
Jeho podstatou je vytvárať primeraný odpor, proti ktorému svaly pracujú, a postupne zvyšovať náročnosť podľa schopností človeka.
Odpor môžu vytvárať činky, posilňovacie stroje, elastické pomôcky alebo samotná hmotnosť tela.
Pre začiatočníka môžu byť vhodné napríklad tieto pohyby:
- vstávanie zo stoličky,
- výpony na špičky s oporou,
- príťahy elastického pásu,
- tlakové cviky prispôsobené schopnostiam,
- kontrolované vystupovanie na nízky schod.
Pri bežnom preventívnom programe možno začať s dvoma silovými tréningami týždenne a postupne rozvíjať záťaž, počet opakovaní alebo počet sérií.
Konkrétne nastavenie musí zohľadňovať zdravotný stav, aktuálnu silu a skúsenosti s cvičením. Pri výraznej slabosti, opakovaných pádoch alebo vážnom ochorení je vhodné začínať pod odborným vedením.
2. Pravidelná chôdza a každodenný pohyb
Chôdza pomáha udržiavať vytrvalosť, mobilitu a celkovú pohybovú aktivitu.
Samotná chôdza však spravidla neposkytuje všetkým svalovým skupinám dostatočný podnet na zvyšovanie maximálnej sily.
Preto je vhodné kombinovať ju so silovými cvičeniami. U starších ľudí má význam aj tréning rovnováhy a koordinácie.
3. Dostatočný príjem bielkovín
Bielkoviny poskytujú aminokyseliny potrebné na obnovu a udržiavanie svalového tkaniva.
U zdravých starších dospelých sa často odporúča príjem približne 1,0 až 1,2 gramu bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti denne. Pri vyššom riziku svalového úbytku môže byť vhodný aj vyšší príjem podľa individuálneho stavu.
Napríklad pri hmotnosti 70 kg predstavuje rozmedzie 1,0 až 1,2 g/kg približne 70 až 84 gramov bielkovín denne.
Dôležitý je však aj dostatočný celkový energetický príjem. U ľudí s ochorením obličiek alebo inými zdravotnými obmedzeniami je potrebné vhodné množstvo bielkovín konzultovať s odborníkom.
4. Koordinácia pohybu a rovnováha
Schopnosť udržať stabilitu nezávisí iba od svalovej sily. Významnú úlohu zohráva aj nervový systém, zrak, vestibulárny aparát a schopnosť koordinovať jednotlivé pohyby.
Pre zachovanie samostatnosti je preto užitočné venovať sa nielen posilňovaniu, ale aj cvičeniam, ktoré rozvíjajú koordináciu a stabilitu.
Aké miesto má pri prevencii SM systém?
SM systém je pohybová metóda využívajúca elastické lano, koordinované pohyby a prácu svalových reťazcov.
Pri správnom výbere a nastavení cvikov môže byť vhodnou súčasťou pohybového programu, najmä pri rozvíjaní koordinácie, kontroly držania tela a aktívneho pohybu.
Je však dôležité odlišovať tieto prínosy od systematického rozvoja svalovej sily.
SM systém by som pri prevencii sarkopénie vnímal predovšetkým ako doplnok progresívneho silového tréningu, nie ako jeho automatickú náhradu.
Pri tréningu zameranom na udržiavanie svalovej hmoty je totiž potrebné zabezpečiť dostatočný odpor a jeho postupné zvyšovanie. Pri niektorých cvikoch SM systému môže byť zaťaženie na tento účel príliš nízke.
Vhodný pohybový program preto môže kombinovať SM systém, silové cvičenia, chôdzu a tréning rovnováhy podľa individuálnych potrieb.
Viac o princípoch tejto metódy nájdete v časti SM systém.
Kedy je vhodné vyhľadať odborníka?
Ak človek postupne stráca silu, výrazne spomaľuje chôdzu, opakovane padá alebo má problém zvládať bežné každodenné činnosti, je vhodné odborné vyšetrenie.
Rovnako je potrebné spozornieť pri neúmyselnom chudnutí, výraznej strate svalovej hmoty alebo dlhodobej únave spojenej so slabosťou.
Náhle vzniknutá svalová slabosť, najmä jednostranná alebo spojená s poruchou reči či poklesom kútika úst, si vyžaduje okamžitú zdravotnú pomoc.
Cieľom vyšetrenia je nielen zhodnotiť svalovú funkciu, ale aj vylúčiť iné príčiny ťažkostí.
Záver: dôležité nie je len množstvo svalov, ale aj ich funkcia
Sarkopénia predstavuje významný problém spojený so starnutím, no jej vznik a priebeh nie sú u každého človeka rovnaké.
Najdôležitejším ukazovateľom nie je samotný vzhľad svalov, ale predovšetkým ich schopnosť vytvárať silu a umožňovať človeku bezpečný, samostatný pohyb.
Pravidelný silový tréning, dostatok bielkovín a každodenná pohybová aktivita patria medzi základné opatrenia, ktorými možno podporovať svalové zdravie aj vo vyššom veku.
Hlavným cieľom pritom nemusí byť dosiahnutie veľkých svalov, ale zachovanie schopnosti bez problémov vstávať, chodiť, nosiť predmety a vykonávať bežné činnosti čo najdlhšie.
Odborné zdroje
- Cruz-Jentoft AJ et al. Sarcopenia: revised European consensus on definition and diagnosis. Age and Ageing, 2019. Otvoriť odborný zdroj.
- Dent E et al. International Clinical Practice Guidelines for Sarcopenia (ICFSR): Screening, Diagnosis and Management. Journal of Nutrition, Health & Aging, 2018. Otvoriť odborný zdroj.
Článok má vzdelávací a informačný charakter. Nenahrádza individuálne lekárske vyšetrenie ani odborné posúdenie zdravotného stavu.


