Môže sa vysunutá platnička zmenšiť alebo vstrebať?

Ako často sa hernia zmenší pri konzervatívnom postupe?

Máme k dispozícii pomerne zaujímavé údaje.

Meta-analýza publikovaná v časopise Clinical Spine Surgery zahŕňala 31 štúdií a 2 233 pacientov, ktorí podstupovali konzervatívny postup bez operačného odstránenia hernie.

Autori zaznamenali resorpciu približne v 70 % prípadov.

Výsledky sa však výrazne líšili podľa typu nálezu:

• sekvestrácia – približne 88 %

• extrúzia – približne 67 %

• protrúzia – približne 38 %

• bulging – približne 13 %

Tu je dôležité zdôrazniť dve veci.

Po prvé, nešlo o skupinu ľudí, ktorí by boli cielene ponechaní bez akéhokoľvek postupu a iba čakali na ďalšie MRI. Jednotlivé štúdie zahŕňali rôzne formy konzervatívneho prístupu.

Po druhé, z týchto výsledkov nemožno určiť, ktorá konkrétna súčasť konzervatívneho postupu spôsobila zmenšenie hernie. Samotná resorpcia je biologický proces a štúdie nám neumožňujú povedať, že napríklad určitý druh cvičenia vyvolá jej vstrebávanie.

Uvedené percentá sú navyše výsledkami skupín pacientov z rôznych štúdií. Nie sú predpoveďou toho, čo sa stane konkrétnemu človeku.

Čo znamená konzervatívny postup?

Jednoducho povedané, ide o postup bez operácie.

Jeho konkrétna podoba závisí od zdravotného stavu, charakteru príznakov a odporúčania príslušného odborníka. Môže zahŕňať napríklad:

• vhodnú úpravu každodennej záťaže,

• zachovanie alebo postupné obnovovanie primeranej pohybovej aktivity,

• individuálne zvolené cvičenie,

• fyzioterapeutické vedenie,

• postupný návrat k bežným činnostiam,

• podľa potreby ďalšie neoperačné postupy odporučené lekárom.

To však neznamená, že každý človek s herniou potrebuje všetky tieto postupy alebo že existuje jeden univerzálny program.

Rovnako nie je vhodné chápať konzervatívny prístup ako jednoduché „šetrenie chrbtice“ a dlhodobé vyhýbanie sa pohybu.

Cieľom je podľa možností človeka postupne obnovovať bežné fungovanie a schopnosť zvládať záťaž.

Znamená to, že musím niečo robiť, aby sa hernia vstrebala?

Na túto otázku sa nedá odpovedať jednoduchým áno alebo nie.

Nemáme dostatočné dôkazy na tvrdenie, že konkrétne cvičenie alebo konkrétna zmena životného štýlu spôsobí resorpciu hernie.

Rovnako by však nebolo správne interpretovať výskum tak, že človek s problémami súvisiacimi s herniou nemusí svoj stav vôbec riešiť a stačí niekoľko mesiacov čakať.

Možnosť resorpcie nie je argumentom pre pasivitu.

Má zmysel venovať pozornosť tomu, čo ovplyvniť môžeme – primeranému pohybu, postupnému obnovovaniu tolerancie záťaže, funkcii pohybového aparátu, každodenným pohybovým návykom a podľa charakteru ťažkostí aj spolupráci s príslušným odborníkom.

Tieto kroky môžu byť dôležité pre návrat k bežnému fungovaniu bez ohľadu na to, či a o koľko sa samotná hernia na MRI zmenší.

To je podstatný rozdiel.

Jedna vec je biologická resorpcia herniovaného materiálu. Druhá vec je to, ako človek funguje, pohybuje sa a zvláda každodennú záťaž. Tieto procesy spolu môžu prebiehať, ale nie sú totožné.

Prečo sa väčšia hernia môže vstrebávať častejšie?

Na prvý pohľad to pôsobí paradoxne.

Človek by mohol predpokladať:

čím väčšia hernia, tým horšie.

Z pohľadu resorpcie to však nemusí byť také jednoduché.

Extrudovaný alebo sekvestrovaný materiál môže byť viac vystavený prostrediu mimo platničky a môže mať väčší kontakt s cievnym a imunitným systémom. To môže podporovať novotvorbu ciev, zápalovú a imunitnú reakciu a prístup makrofágov k herniovanému tkanivu.

Aj preto sa v štúdiách extrúzie a najmä sekvestrácie zmenšujú častejšie než protrúzie.

Je to dobrý príklad toho, prečo samotný obrázok na MRI nemožno automaticky rozdeliť na „malý nález = dobrý“ a „veľký nález = zlý“.

Ako dlho môže vstrebávanie trvať?

Resorpcia nie je proces, ktorý by sa odohral zo dňa na deň.

Meta-analýza 31 štúdií uvádza, že významná časť pozorovanej resorpcie prebiehala počas prvých šiestich mesiacov konzervatívneho postupu.

Jednotliví ľudia sa však môžu výrazne líšiť a zmeny boli v štúdiách sledované aj v dlhších časových obdobiach.

Nie je preto vhodné očakávať, že po niekoľkých dňoch alebo týždňoch musí kontrolné MRI ukázať zásadnú anatomickú zmenu.

Dôležité zároveň je, že počas tohto obdobia nemusí byť jediným cieľom čakanie na zmenu MRI. Človek môže podľa svojho stavu postupne pracovať na návrate k pohybu, bežným aktivitám a primeranej záťaži.

Keď sa hernia zmenší, zmizne aj bolesť?

Nie nevyhnutne.

Zmena MRI nálezu a zmena ťažkostí nie sú to isté.

Bolesť pri hernii môže súvisieť s mechanickým dráždením nervového koreňa, zápalovými procesmi a ďalšími faktormi. Zároveň môže mať bolesť chrbta aj iné príčiny.

Preto sa môže stať, že sa človek začne cítiť výrazne lepšie ešte predtým, ako by kontrolné MRI ukázalo veľké zmenšenie hernie.

A platí aj opačný princíp: zmenšenie nálezu na MRI samo osebe nezaručuje, že všetky ťažkosti zmiznú.

MRI nález je preto iba jednou časťou celkového obrazu. Dôležité je aj to, ako sa človek cíti, ako sa pohybuje, čo dokáže robiť a ako sa jeho stav vyvíja v čase.

Musí sa MRI pravidelne opakovať?

Nie automaticky.

Ak sa stav človeka vyvíja priaznivo, samotná potreba sledovať, či sa hernia zmenšila o určitý počet milimetrov, nemusí byť dôvodom na opakované zobrazovanie.

O potrebe ďalšieho MRI rozhoduje lekár podľa priebehu ťažkostí, neurologických príznakov a ďalších okolností.

Kontrolné MRI môže mať význam v konkrétnych situáciách, ale nemalo by byť jediným meradlom toho, či sa stav človeka zlepšuje.

Pri práci s klientom ma preto nezaujíma iba názov nálezu. Dôležité je aj to, ako sa človek cíti, ako sa pohybuje, čo dokáže robiť bez zhoršenia príznakov a ako sa jeho stav vyvíja v čase.

Dokáže cvičenie urýchliť vstrebávanie hernie?

Tu je potrebné byť veľmi presný.

Pohyb a vhodne zvolené cvičenie môžu byť dôležitou súčasťou konzervatívneho prístupu pri problémoch s chrbticou. Môžu prispievať k obnovovaniu funkcie, sily, pohybovej istoty a postupnému zvyšovaniu tolerancie záťaže.

Z toho však nemožno automaticky vyvodiť, že konkrétny cvik spôsobí resorpciu hernie alebo ju urýchli.

Rovnako by som bol opatrný pri tvrdeniach, že určitým pohybom možno herniu „zatlačiť“, „zasunúť“ alebo „napraviť“.

Resorpcia je biologický proces organizmu. Pohyb a cvičenie majú svoju dôležitú úlohu, ale nemali by sme im pripisovať mechanizmus, ktorý zatiaľ nemáme spoľahlivo preukázaný.

Pri cvičení je pre mňa podstatnejšie, či sa človek postupne dokáže lepšie pohybovať, zvláda väčšiu primeranú záťaž a vracať sa k aktivitám, ktoré potrebuje v každodennom živote.

Znamená možnosť resorpcie, že operácia nikdy nie je potrebná?

Nie.

Informácia o tom, že mnohé hernie sa môžu pri konzervatívnom postupe postupne zmenšovať, neznamená, že pri každej hernii je správne iba čakať.

O ďalšom postupe rozhoduje predovšetkým klinický stav človeka, charakter a vývoj príznakov, neurologický nález a ďalšie okolnosti.

Zvláštnu pozornosť vyžadujú napríklad výrazná alebo zhoršujúca sa svalová slabosť, poruchy citlivosti alebo rýchle zhoršovanie neurologických príznakov.

Urgentné lekárske posúdenie je potrebné najmä pri nových problémoch s kontrolou močenia alebo stolice, zníženej citlivosti v oblasti rozkroku či pri rýchlo vznikajúcej alebo výraznej slabosti dolnej končatiny.

Možnosť resorpcie preto nikdy nemá byť dôvodom na ignorovanie závažných príznakov.

Čo si z toho odniesť, ak máte vysunutú platničku?

Nález hernie na MRI nemusí znamenať nemenný stav na celý život.

Herniovaný materiál sa môže postupne zmenšovať a organizmus má biologické mechanizmy, ktorými ho dokáže čiastočne alebo niekedy aj veľmi výrazne resorbovať.

Zaujímavé je, že extrúzie a sekvestrácie vykazujú v štúdiách resorpciu častejšie než protrúzie. Výraznejší nález teda automaticky neznamená menšiu šancu na jeho zmenšenie.

Zároveň by však bolo nesprávne z týchto výsledkov vyvodiť, že človek nemusí svojmu stavu venovať pozornosť a má iba čakať, kým sa hernia „sama vstrebá“.

Výskumy resorpcie sledujú predovšetkým ľudí pri konzervatívnom postupe bez operácie. Jeho konkrétna podoba môže byť u každého iná, ale podľa stavu človeka môže zahŕňať úpravu záťaže, primeraný pohyb, cvičenie, postupný návrat k bežným aktivitám a odborné vedenie.

Nevieme pritom tvrdiť, že niektorý z týchto krokov priamo spôsobí resorpciu hernie.

Vieme však, že človek môže aktívne pracovať na tom, čo ovplyvniť dokáže – na svojom pohybe, funkcii a schopnosti zvládať každodennú záťaž.

A to môže byť v praxi podstatnejšie než samotná otázka, o koľko milimetrov sa zmenil nález na MRI.

Zdroje a odborná literatúra

1. Zou T. et al. Incidence of Spontaneous Resorption of Lumbar Disc Herniation: A Meta-analysis. Clinical Spine Surgery, 2024.
   
   

2. Xie L. et al. Prevalence, clinical predictors, and mechanisms of resorption in lumbar disc herniation: a systematic review.
   
   

3. Zhong M. et al. Incidence of spontaneous resorption of lumbar disc herniation: a meta-analysis. Pain Physician, 2017.

4. Fardon D.F. et al. Lumbar disc nomenclature: version 2.0. The Spine Journal, 2014.
   
   

5. NICE. Low back pain and sciatica in over 16s: assessment and management.
   
   

6. World Health Organization. Low back pain.